Vláda chystá novú 8 % daň na poistky

Vláda sa rozhodla, že si od každého zodpovedného človeka, ktorý si dobrovoľne platí poistenie, vypýta novú 8 % daň. Vláda chce týmto spôsobom získať vyše 60 miliónov eur ročne. Vôbec ju nezaujíma, že ľuďom zdražejú poistky a možno si ich mnohí nebudú môcť dovoliť.

Bohužiaľ áno. Poisťovne nemajú inú možnosť, ako skôr či neskôr zdražiť neživotné poistky. Poistky zdražia o približne 10 - 11 percent, keďže sa na výšku predpísaného poistného viažu niektoré ďalšie nevyhnutné náklady (zaistenie, sprostredkovanie, príspevky na dohľad a pod.). Štát novou daňou spôsobí, že všetky neživotné poistky zdražejú.

Ak by daň nebola súčasťou poistného, ale platila by sa osobitne, poistky by zdraželi o 8 %. Podľa navrhovaného zákona však zdražejú viac, pretože okrem dane štát spôsobí poisťovniam ďalšie náklady. Poistky tak v dôsledku novej dane zdražejú o 10 - 11 %.

Je to približne 6 miliónov starších neživotných poistiek. A - samozrejme - ďalšie tisíce nových zmlúv od októbra 2018.

NIČ. Vláda iba potrebovala zobrať peniaze zo spoločného fondu, v ktorom poisťovňa spravuje peniaze klientov, a z ktorého vypláca ľuďom škody. Poisťovňa odvedie štátu časť klientových peňazí, ale ten za to nedostane nič navyše. Za toto NIČ zaplatí viac, pretože poistky zdražejú.

„Zmiznú“ v štátnom rozpočte. Pravdepodobne sa nikdy nedozvieme, na čo sa minú peniaze z novej dane.

Nie v podobe, v akej ho štát zavádza na Slovensku. Civilizované štáty podporujú ľudí, aby boli zodpovední voči sebe a svojej rodine a poisťovali sa proti rizikám. A to daňovými úľavami alebo zvýhodneniami. V civilizovaných štátoch prostriedky z výberu dane smerujú do účelových fondov napr. na prevenciu škôd. Nič z toho sa na Slovensku nestane. Nová 8 % daň, ktorú zaplatíte, skončí v štátnom rozpočte bez možnosti kontroly, na čo bude použitá.

Poisťovne podliehajú riadnej dani z príjmu a okrem toho, ako jediný sektor, aj ďalším dvom odvodom ─ osobitnému odvodu zo zisku a odvodu 8 % z poistného. V súčasnosti platný odvod z poistného (ktorý chce vláda zrušiť) sa však týkal len nových zmlúv od januára 2017, zatiaľ čo štát chce novú 8 % daň zo všetkých asi 6 miliónov neživotných poistiek na Slovensku. Poisťovne toto zaťaženie nemôžu zvládnuť – ani celý zisk z neživotného poistenia by nestačil na zaplatenie novej 8 % dane. Navyše, poisťovňa je zo zákona povinná nastaviť poistné tak, aby bola dlhodobo schopná plniť všetky svoje záväzky. Čiže hlavne vyplácať škody poistených ľudí. Pri miliónoch starších zmlúv poisťovne nepočítali s 8 % daňou. Poisťovne nemôžu len tak zaplatiť ďalšiu daň, lebo by ohrozili svoju solventnosť a plnenie záväzkov voči všetkým svojim klientom.

Poistné zmluvy sú obvykle dlhodobé kontrakty medzi poisťovňou a klientom s presne určenými právami a povinnosťami, ktoré sa opierajú o Občiansky zákonník. Obsahujú tri zásadné časti:

- ktoré riziká sú poistené,
- aká je poistná suma (t. j. horná hranica sumy vyplatenej za škody) a
- aké je poistné (ktoré je priamo úmerné od prvých dvoch častí).

Z logiky vyplýva, že ak si z poistného štát zoberie 8 % daň, ovplyvní to rovnováhu medzi poistenými rizikami a poistnou sumou.

V prípade poistenia je opak pravdou. Vláda jednoznačne zvyšuje dane, pretože zavádza daň za dobrovoľnú ochranu proti rizikám, pred ktorými nikoho nedokáže ochrániť žiadna vláda. Vláda chce od každého zodpovedného človeka, ktorý nechce v prípade načakanej katastrofy spadnúť do sociálnej siete, novú 8 % daň. Popri dani z príjmu (19 %), dani z pridanej hodnoty (20 %) si vláda pýta ďalšiu 8 % daň (z každého neživotného poistenia).

NBS už pri odvode v roku 2016 varovala, že odvod výrazne ohrozí celý poistný trh z troch dôvodov: celé odvetvie skončí v strate (najmä havarijné poistenie, poistenie úrazu a choroby, asistenčné poistenie a poistenie právnej ochrany), pravdepodobne sa zvýši poistné a odvod bude mať negatívny dopad na dane a štátny rozpočet. Pri dani z poistenia NBS poukazuje na nesystémovosť a retroaktivitu návrhu a tiež na možný dopad návrhu na poistný sektor v prípade jeho schválenia.

Poistenie je vlastne prenos rizika z klienta na poisťovňu. Predstavte si, že 100 obyvateľov dediny sa dohodne, že sa budú spoločne chrániť pred prírodnými živlami, a budú tak navzájom solidárni. Pravidelne sa skladajú do spoločného „odškodňovacieho“ fondu a keď záplava jednému poškodí dom alebo víchrica inému strechu, zaplatia sa škody z tohto „odškodňovacieho“ fondu. Na rovnakom princípe funguje poisťovňa, ktorá tento odškodňovací fond organizuje. Tí dedinčania, ktorí do tohto „spolku“ nevstúpia, si v prípade škody zaplatia obnovu svojho vyhoreného alebo zaplaveného domu v plnom rozsahu sami. Obvykle sa však obrátia so žiadosťou o pomoc na štát, ktorý ich ale môže dotovať iba z verejných zdrojov ─ t. j. zložia sa na to všetci daňoví poplatníci, vrátane tých 100 opatrných.

Spoločný „odškodňovací“ fond, do ktorého plynie poistné od všetkých klientov poisťovne, a z ktorého sa vyplácajú škody, sa nazýva technická rezerva. Poisťovňa podľa zákona musí poistné nastaviť tak, aby v tomto fonde bolo dosť prostriedkov na vyplatenie všetkých škôd, ktoré vzniknú jej klientom napríklad aj pri storočnej vode, veternej kalamite alebo výbuchu plynu. Každá poisťovňa musí spĺňať prísne kritériá solventnosti podľa smernice EÚ Solventnosť II. Dohľad nad tým vykonáva Národná banka Slovenska.

Spoločne môžeme tento zlý nápad zastaviť. Ak vyjadríte svoj nesúhlas so zámerom vlády uvaliť na ľudí novú 8 % daň, dáme o vašom protestnom hlase vedieť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tí práve v týchto dňoch rozhodujú, či budete od októbra 2018 platiť novú daň z neživotného poistenia.